Zámok Smolenice

Autor: Ľudmila Moleková | 10.6.2010 o 18:00 | (upravené 13.12.2010 o 17:19) Karma článku: 8,03 | Prečítané:  3963x

Smolenický zámok, postavený na mieste stredovekého hradu, sa vypína na úpätí Malých Karpát, nad obcou Smolenice, približne 30 km od Trnavy. Stavba svojím vzhľadom patrí k predstavám rozprávkových zámkov.

budova.jpg

Zámok neslúži ako múzeum, v ktorom by sa celoročne robili prehliadky pre turistov. V jeho interiéroch sa nenachádzajú historicky vzácne exponáty. Od roku 1953 patrí Slovenskej akadémii vied a ako jej Kongresové centrum poskytuje svoje priestory najmä na usporiadanie sympózií, kongresov, seminárov a školení. Voľne prístupné sú iba jeho niektoré časti a to počas letných prázdnin.

rezby.jpg

Zariadenie je hotelového typu, hosťom sú k dispozícii izby a apartmány, jedáleň, bar, vináreň, terasa a salóniky, ktoré sú zariadené nábytkom v klasickom štýle. Po dohode so správcom, vo voľných termínoch, je možné ubytovanie aj pre nečlenov SAV. Pre pracovné stretnutia slúžia vedeckým pracovníkom kongresové miestnosti, veľká zasadačka, okrúhla zasadačka, knižnica.

zrkadlo.jpg

bar.jpg

ohen.jpg

Kedysi pôvodný hrad slúžil ako strážny hrad na ochranu malokarpatských priesmykov, zámok má aj dnes opevnené nádvorie s baštami. Jeho najznámejšími a poslednými majiteľmi boli Pálffyovci, ktorí hrad získali už v roku 1777. Nemali však dostatok peňazí na jeho obnovu, nebol obývaný, chátral, počas napoleonských vojen a po jeho vyhorení sa premenil na zrúcaninu.

erb.jpg

O znovuzrodenie sa postaral gróf Jozef Pálffy, ktorý na prelome 19. a 20. storočia  dal zámok postaviť podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Zámok má romantickú podobu francúzskych zámkov. Bol postavený podľa predlohy zámku  Kreuzenstein pri Viedni, ktorý vlastnila matka Jozefa Pálffyho, grófka Vilczeková. Na stavbe sa podieľali skúsení kamenárski majstri z Talianska, stavitelia z Nemecka, Rakúska, Maďarska, ale aj robotníci zo Smoleníc a okolia.

fontana.jpg

nadvorie.jpg

Na poschodie vedú mramorové schodiská.

schody.jpg

Osvetlenie miestností dotvárajú rôzne krištáľové, kovové alebo sklenené lustre a svietniky, steny zdobia olejomaľby v zlatých rámoch a benátske zrkadlá. Podlahu na chodbách v ľavom krídle zámku tvorí benátska dlažba, v pravej časti je travertínová mozaika, v izbách sú parkety a dlážky sú pokryté plyšovými kobercami. 

kresla.jpg

luster.jpg

Za povšimnutie stojí krásne zdobená baroková truhlica s vázou.

vaza.jpg

Zámku dominuje mohutná viacboká veža s vyhliadkovou terasou s kamenným zábradlím, odkiaľ je pekný výhľad na okolie. Kým sme sa dostali hore, napočítali sme 92 betónových, točitých schodov.

veza-hlavna.jpg

Slabšia kondička sa dá zamaskovať záujmom o históriu zámku, urobením si prestávky pri vystavených exponátoch, pretože medzi druhým a tretím poschodím veže je galéria.

vystava.jpg

Dve veľké pivnice s vínom sa pod východnou časťou hradu nachádzali už za čias panovania grófov. Dnes príjemné posedenie pri vínku ponúka zámocká vinotéka.

vinoteka.jpg

lis.jpg

Romantický vzhľad zámku a tiež nádherný anglický park v okolí, priťahuje mladé páry, ktoré ho využívajú na svoj „veľký deň“. Zámok je obľúbeným miestom pre svadby, ktorých súčasťou býva fotenie a filmovanie v interiéroch a exteriéroch zámku. 

besiedka.jpg

lampa.jpg

schodisko.jpg

Na pravej strane nádvoria sa nachádza studňa, ktorá bola vykresaná v skale. V roku 1950 bola vyčistená a prehĺbená. Jej hĺbka je 60 metrov a je hlavným zdrojom vody pre zámok.

studna.jpg

vozik.jpg

Počas nášho pobytu na Smolenickom zámku stále pršalo. Ale v slnečných dňoch zámok a jeho okolie vytvárajú skutočne romantickú atmosféru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?