V juhovýchodnej Ázii, okrem iných príslušníkov rôznorodej fauny, nie je nič neobvyklé uvidieť blízko dedín v horách stádo divých slonov. Pre domorodých obyvateľov je to normálny, bežný zjav. Divé slony si chytajú, skrotia a vycvičia ich, aby im pomáhali pri namáhavých prácach. Používajú sa tak, ako sa niekedy u nás používali kone, v lese pri práci s drevom, pri nosení ťažkých nákladov.
Slon je v ázijských krajinách pre budhistických veriacich posvätné zviera. Podľa ich náboženstva slon Erevan nosil na svojom chrbte boha Brahmu. Existuje veľa legiend o tzv. bielych slonoch. V minulosti každého bieleho slona, ktorého v krajine chytili, museli odovzdať kráľovi. Ale i obyčajné slony majú ľudia v úcte a vážia si ich, a to hlavne pre ich silu a priateľskú povahu.
Môj kamarát mi rozprával i čosi iné. Nie každý slon si zasluhuje sympatie a lásku človeka. Na odľahlých dedinách stádo divých slonov mnohokrát dokáže roľníkom zničiť celú úrodu. Pre rodinu to bola veľká tragédia, keď ráno prišli na pole a celý lán sladkých, práve dozrievajúcich melónov, bol úplne zničený, všetky melóny rozdupané na kúsky. Mnohotýždňová ťažká práca vyšla nazmar a majiteľom poľa zostali iba oči pre plač a ruky na ďalšiu drinu.
Je pochopiteľné, že vtedy sa láska ku slonom premení na zlobu a nenávisť. Ľudia, ak si chcú zachovať holú existenciu, musia sa nejakým spôsobom brániť. U nich to robia tak, že najväčšie a najsladšie melóny napustia jedom a slonov otrávia. Je to síce zakázané a po odhalení hrozia páchateľom prísne tresty, ale človek musí z niečoho žiť. Otráviť slona nie je však až také jednoduché, ako sa zdá. Treba vedieť jed správne nadávkovať. Musí ho byť toľko, aby zviera dokázalo pred uhynutím ešte prejsť určitý úsek a odísť dosť ďaleko.
Predstava, že by vám na záhrade zostalo ležať mŕtve, niekoľko stoviek kilogramov ťažké zviera, je nepríjemná. Domorodí obyvatelia s takouto možnosťou počítajú a dávajú si veľký pozor, aby sa im niečo podobné nestalo.
