Drevený kostol v Hronseku

Autor: Ľudmila Moleková | 15.9.2008 o 12:30 | (upravené 13.12.2010 o 10:23) Karma článku: 7,98 | Prečítané:  3405x

V lete 2008 sa na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO dostal aj drevený artikulárny kostol v Hronseku pri Banskej Bystrici.

   Kostol sa zaraďuje medzi unikátne drevené kostoly, ktoré sú pozoruhodné svojou technológiou výstavby. Museli byť postavené iba z dreva a pri ich stavbe sa nemohli používať ani kovové klince. Na Slovensku sa zachovalo ešte asi 50 takýchto drevených sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Drevený artikulárny kostol v Hronseku patrí medzi päť  podobných stavieb, ktoré boli postavené po roku 1681.

Z histórie artikulárnych kostolov

kostol-m.jpg   História vzniku artikulárnych kostolov má počiatky v záveroch Viedenského mieru z roku 1606, v ktorých sa hovorilo o náboženskej slobode veriacich. Zásluhou kežmarského grófa Imricha Tökölyho, s podporou ľudu a tiež francúzskeho dvora sa podarilo donútiť rakúskeho cisára Leopolda I. zvolať v roku 1681 do Šoprone snem. Na sneme sa potvrdili náboženské slobody a evanjelikom sa povolilo postaviť v jednej stolici dva kostoly. Pre severnú časť zvolenskej stolice bola vybratá obec Hronsek a pre južnú časť Ostrá Lúka. Žiaľ, artikulárny kostol, postavený v roku 1742 v Ostrej Lúke, bol počas druhej svetovej vojny zničený.

   V období silného katolicizmu výstavba protestantskej cirkevnej stavby nebola jednoduchá. Šopronské artikuly, články 25 a 26 (z latinského slova artikula – článok, odsek zmluvy) stanovovali prísne podmienky:
- kostol musel byť postavený celý z dreva, bez použitia kovových prvkov
- kostol nesmel mať vežu
- vchod do neho nemal byť priamo z ulice
- musel byť postavený za jeden rok
   Úlohou habsburských úradníkov bolo čo najviac sťažiť výstavbu kostolov. Podobne to bolo i  v Hronseku, na stavbu vybrali miesto v blízkosti Hrona, na bahnitom, premočenom území. Napriek tomu kostol nebol nikdy zatopený.

Výstavba kostola

vchod-m.jpg   S výstavbou kostola sa začalo 23. októbra 1725 a v jeseni, 31. októbra 1726, v deň pamiatky Lutherovej reformácie, bol kostol vysvätený. Autor stavby nie je známy. Kostol, ktorý má pôdorys v tvare kríža, je vysoký 8 m, dlhý 26 m a 11 m široký. Má 5 vchodových dverí a 30 okien.  Stavba má konštrukciu z masívneho dubového a ihličnatého dreva, použité sú klasické tesárske spoje a drevené kolíky.  Prístrešky pri vchode, dubové stĺporadie na chóroch  a pod chórmi, zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom sú prvkami škandinávskej architektúry a z toho sa dá usudzovať, že na stavbe sa podieľali nórski alebo švédski remeselníci. Nájdu sa aj nemecké stavebné prvky. Klenba má tvar prevrátenej lode. Lavice vo vnútri kostola sú umiestnené stupňovite a ich kapacita je 1100 osôb. Na šindľom pokrytej streche sú tri kríže a tiež kohút, ako symbol reformovanej cirkvi. 

Vnútorná výzdoba

   Interiér kostola tvorí barokový oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou s obrazom Zoslanie Ducha od Samuela Kialoviča z roku 1771. Od tohto majstra sú aj ďalšie barokové obrazy – Zvestovanie, Narodenie, Abrahám obetuje Izáka, Ukrižovaný, Zmŕtvychvstanie, Nanebevstúpenie Pána, ktoré sa na oltári vymieňajú podľa cirkevných sviatkov. Erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev, držia anjeli nad oltárom. Vyrezávaný ornament na dolnej časti chórov symbolizuje slovanskú vzájomnosť, má tvar lipového listu. Interiér dopĺňa drevená kazateľnica  s bohatou ornamentálnou výzdobou, krstiteľnica z roku 1726 a štyri mosadzné svietniky z rokov 1757 a 1759. Zachovaný je aj barokový organ z roku 1764, ktorý je umiestnený nad oltárom. Organ pochádza od majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice a patrí medzi vzácne barokové organy. Richtár Martin Hudec z Veľkej Lúky daroval kostolu luster, ktorý bol pôvodne pozlátený.

lipy-m.jpg

zvonica-m.jpg 

   Súčasne s kostolom bola postavená aj baroková zvonica s rovnakou architektúrou, pokrytá šindľovou strechou a so zvonom z 18. storočia. 

   Na priestranstve okolo kostola rastú štyri mohutné lipy, dve z nich boli vysadené počas stavby kostola. Dňa 15. septembra 1847 bol v tomto kostole sobášený slovenský spisovateľ Andrej Braxatoris Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou z Hronseku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SME v divadle

Poďte so SME do divadla: Buddenbrookovci

SND pripravilo program, ktorý môžete pozerať z domu.


Už ste čítali?