O cestovaní pred rokmi

Autor: Ľudmila Moleková | 24.10.2011 o 13:00 | Karma článku: 9,90 | Prečítané:  2110x

Spomínam si na svoje začiatky „chodenia do sveta“. Spomínam si len tak, pre seba. O tom, ako sme kedysi, po otvorení hraníc, chodili na výlety na západ, nechcem ani rozprávať. Dnešní mladí by mi aj tak neverili.

Vy, z mojej generácie, sa určite pamätáte, ako to bolo. Spomínate si, ako sa večer s taškami plnými jedla a pitia nasadlo do autobusu a ideme? Hurá do sveta! Boli sme pripravení celú noc sa natriasať v autobuse stovky kilometrov, aby sme pár hodín mohli obdivovať a vychutnávať si tú, doposiaľ nepoznanú, kapitalistickú krajinu.
Trochu sa posediačky podriemalo, trochu sa jedlo a viac sa pilo. Autobus rozvoniaval vyprážaným mäsom, cesnakom z fašírok, varenými vajcami a ľudským pachom. Asi najviac bolo cítiť pálenku. Takú domácu, každý sa chcel pochváliť tou svojou. Najhoršie bol na tom sprievodca, patrilo sa ho ponúknuť a patrilo sa neodmietnuť.
Počas nočných zástaviek sme obdivovali dobre vybavené záchody okolo rakúskych diaľnic. Doma, pri rozprávaní zážitkov zo zájazdu, to bola téma číslo jeden.
Ráno, síce unavení, špinaví a vyčerpaní, ale s chuťou do poznávania doposiaľ neznámeho mesta, sme z autobusu vystúpili, napríklad v Benátkach. Sprievodca nás povodil po úzkych uličkách, povozili sme sa po kanáloch, videli sme nádherné paláce, kostoly a iné pamätihodnosti.
Na obed sme sa posadili na lavičku, na chlieb natreli paštétu a urobili si šumienku. Lepšie finančne zabezpečení turisti sa odvážili dať si v lacnej kaviarni kávu. Potom nasledovalo voľno a vrhli sme sa na obchody. Nie na nákupy, na obdivovanie. Plné obchody, množstvo rôznych tovarov a druhov, usporiadanie v regáloch, ich osvetlenie, to všetko nás privádzalo do vytrženia.
Väčšinou sa chodilo v skupinkách, ak sa na jej čelo našiel niekto, kto ovládal jazyk a mal orientačné schopnosti. Najčastejšie sa všetci držali sprievodcu, bol totiž jediný, kto sa tam vyznal.  Pomohol vybrať nakúpiť nejaké drobnosti, malé darčeky pre blízkych a gýčové suveníry ako spomienku na výlet.
Večer sme sa z posledných síl dotrmácali do autobusu. Ak si myslíte, že týmto sa nám minula všetka energia, ste na omyle. Práve naopak. Teraz autobus začal žiť. Každý sa chcel podeliť o zážitky, jeden cez druhého hovorili, kde čo bolo, kto čo videl. Rozbaľovali sa malé nákupy, hodnotili ceny, niektorí zosmutneli, že to nikde nevideli, iní boli hrdí na svoje objavy. Kým sa všetko utíšilo ubehol pekný kúsok cesty a ten zvyšok sme už spokojne posediačky prespali.
Keď si teraz na to spomínam, nechce sa mi veriť, že to bolo skutočne tak. Bolo. A o takéto zájazdy ľudia v prvých rokoch  po revolúcii prejavovali veľký záujem. Tešili sme sa, že konečne môžeme niečo uvidieť.
Dnes je cestovanie o inom, začína sa od malička. Už moje vnúčatá, sotva dokázali urobiť pár krokov, poznali kus zahraničia. Deti cestujú takmer od narodenia, ešte v náručí svojich rodičov  spoznávajú iné krajiny. Svet je otvorený a je dobre, že využívame všetky možnosti na jeho poznanie.

foto-1.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?