Najprv sa v našej chatke usadili osy. Nemohli sme pochopiť, ako sa dokázali prehrýzť cez stenu až dovnútra miestnosti. V povale si urobili dieru vo veľkosti taniera. Keď sme im ju hrubou preglejkou zakryli, vedľa urobili dieru ďalšiu. Videli sme, že sa nevzdávajú a keďže sme im nechceli pridávať robotu, ustúpili sme a nechali sme ich na pokoji. Veď obed alebo posedenie pri káve na tráve má tiež svoju romantiku.
Ubytovanie na našej chatke sa „pásikavým“ určite zapáčilo, lebo v ďalšom roku prišli na návštevu sršne. Tým sme už venovali väčšiu pozornosť. Obdivovali sme postup prác na stavbe ich hniezda a bolo to veľmi zaujímavé.
To, čo vytvorili sa dalo nazvať umeleckým dielom, krásna práca.
Sršeň obyčajný – Vespa crabro je vraj spoločenský hmyz. Vôbec sme netúžili po ich spoločnosti a keď sa živá a hlučná helikoptéra rútila oproti nám, radšej sme utekali preč. V jednom hniezde sa môže nachádzať až 2000 jedincov (kráľovná, samčeky a robotnice) a každá robotnica môže za hodinu uloviť až päť múch a množstvo ďalšieho škodlivého hmyzu (komáre, ovady a iné). Možno i preto sú vo Švédsku, Fínsku a Nemecku sršne chránené. Okrem hmyzu sa sršne živia aj sladkými ovocnými šťavami.
Teplota vo vnútri hniezda môže byť o 5 až 15 stupňov vyšia ako je teplota vonkajšia. Keď je horúce počasie, robotnice nosia aj vodu a hniezdo zvlhčujú. Vzduch ochladzujú aj vírením krídel. Svoje larvy kŕmia prevažne mäsom iného hmyzu. Robotnice neustále vláčia do hniezda potravu, rozdeľujú prinesený hmyz na kúsky a výsledkom ich činnosti je kopa odpadu všade okolo hniezda.
O pichnutí sršňom sú rôzne názory, väčšina z nich tvrdí, že jed sršňa je slabší ako jed včely, dokonca niektorí sršni žihadlo vôbec nemajú. Strach a obavy vyplývajú najmä z veľkosti sršňa a jeho hlasného bzučania. Sršne ale dokážu jed vystrekovať až na vzdialenosť 40 cm a môžu pri tom trafiť oči útočníka. Zásah síce nemusí zaviniť oslepnutie, ale pôsobí ako účinný slzný plyn. Niekedy ho sprevádzajú pocity zimnice a triašky. Príznaky ale spravidla odznejú behom polhodiny. Zloženie jedu sršňa je iné ako včely alebo osy.
Sršeň obyčajný je inteligentný a prakticky neškodný, v porovnaní s osami je sršeň mierumilovný a útočí až v krajnom vyprovokovaní. Ale tí naši vyzerali nebezpečne a mali sme pred nimi rešpekt. Reagovali podráždene najmä, keď sme sa bližšie priblížili k ich hniezdu alebo keď sme búchali dverami. Na ľudí sršeň neútočí, ak sadne na človeka, najskôr skúma, či to nie je jedlo a potom odletí. Hnevá sa však na rýchle pohyby a reaguje aj na prudké svetlo.
Hniezdo, v ktorom panuje kráľovná, stavajú zhora nadol. Začína kráľovná, hryzadlami si nastrúha kúsky dreva, ktoré zmieša so slinami a vytvorí špeciálnu papierovú hmotu. Z vajíčok, ktoré v hniezde nakladie a lepí ich zvláštnou hmotou, aby nevypadli, sa vyvíjaja nové potomstvo. Svoje prvé potomky do obdobia, kým sa vyliahnu robotnice, vychováva sama. Ďalej už pracujú robotnice a kráľovná kladie iba vajíčka. Na rozdiel od včiel si sršne nedokážu robiť zásoby a tak zimu prežije iba kráľovná, ktorá na jar založí nové hniezdo.
